Róbert Staško

Róbert Staško

Od roku 1992 je jedným z otcov zakladateľov IKARA. Je nadšeným obdivovateľom viacerých športov, ktoré si užíva ako protiváhu k psychicky vyčerpávajúcej manažérskej práci.
Legenda hovorí, že kedysi dávno spolu s ostatnými otcami zakladateľmi, keď boli unavení zo všetkej tej práce pri zakladaní a rozbiehaní IKARA, hľadali šport, ktorý by im pomohol odreagovať sa. Nejakú intenzívnu činnosť, pri ktorej by nebolo treba zakaždým bežať niekam do šestnástky, ale ktorá by vyžadovala za krátky čas vydať enormné množstvo energie. A tak sa spoločne vybrali na squash.

Robo si chcel objednať kurt na jednu hodinu, avšak správca ihriska trval na tom, že určite postačí pol hoďka. Keď Robo videl, že s chlapom nie je reč, objednal pol hoďky, no čo už. A keď začali hrať, Robko pochopil, prečo bol správca taký neochotný. O 7 minút ležal na zemi vyčerpaný, vysilený, s jazykom do pol tváre a strieľal do vzduchu signálne rakety, aby mu niekto prišiel na pomoc.

Časom si zvykol. Squash je však dynamická hra na malom priestore, pri ktorej nie je núdza o neplánované otĺkanie sa, z čoho potom často rezultujú všakovaké zranenia, a tak sa Robo nakoniec začal obzerať po podobnej, ale menej bolestivej zábavke.

Našiel ju v squashu príbuznom športe, bedmintone, ktorému sa aktuálne venuje už štvrtý rok. Najviac ho teší, že na bedmintone úplne absentujú zranenia spôsobené fyzickým kontaktom súperov a kontaktom so stenami kurtu, zároveň ho tiež fascinuje, že sa namiesto loptičky hrá s košíkom, ktorý má vskutku unikátne letové vlastnosti. Možno je to aj tým, že je cítiť rozdiel, keď vás niekto trafí košíkom alebo squashovou loptičkou. Alebo skôr uprednostňuje skutočnosť, že dynamická a energetická náročnosť bedmintonu je medzi bežnými športmi na druhom mieste po boxe. A môže to byť aj tak, že Robo je len taký silný lokálpatriot – kým takmer všetky bežné športy majú ústredie v Bratislave, tak hlavným mestom slovenského bedmintonu je Prešov…

V zime navyše holduje zjazdovému lyžovaniu a počas tej ostatnej sa vrátil k skialpinizmu, s ktorým si popri horolezectve začal ešte na vysokej škole.

A máš z tej lyžovačky aj nejaký extrémny zážitok?

Každý má hranicu svojho extrému niekde inde – ja sa tú moju zatiaľ snažím neprekračovať. Napriek tomu mi však posledná zima priniesla extrémne silné zážitky, keď som sa v skupine s tromi kamošmi a horským vodcom zúčastnil šesťdňového skialpinistického prechodu nazývaného Haute Route, kde som si plnil detské sny. Pre menej znalých ešte dodám, že sa jednalo o prechod naprieč zimnými Alpami so štartom vo francúzskom Chamonix pod najvyšším vrchom Európy Mont Blancom a s cieľom vo švajčiarskom Zermatte pod majestátnym Matterhornom.